Nemravnosť a skazenosť

Nemravnosť a skazenosť – jednoducho móda!

V mnohých mojich článkoch som sa snažil upozorňovať na to, že súčasná ženská móda je vo svojej vyzývavosti a celkovej snahe o vyvolávanie zmyselnosti vyslovene zvrátená. Je v rozpore so Zákonitosťami vo stvorení a teda s Božou Vôľou! Že tento fakt nevnímajú materialisti je pochopiteľné. Avšak absolútne nepochopiteľné je, že tento skazonosný mor zmyselnosti zasiahol i rady ľudí, hlásiacich sa ku kresťanským hodnotám, z ktorých mnohí súčasný stav schvaľujú a svoj pomýlený názor sa dokonca snažia podoprieť citátmi z Biblie.

Viac sa dozviete na:

http://smilan.bloger.cz/Sucasna-spolocnost/Nemravnost-a-skazenost-jednoducho-moda

Neuveriteľná správa o existencii prírodných bytostí!

Neuveriteľná správa o existencii prírodných bytostí!

Kto vlastne sú a kde sa skrývajú spomínané prírodné bytosti? Naozaj existujú, alebo je to všetko iba výmysel? Ak sa pozrieme do minulosti, môžeme o nich nájsť zmienky v textoch starých Grékov, Rimanov, Slovanov a Germánov. Nájdeme o nich zmienky i v starých slovenských bájach, rozprávkach a povestiach. V týchto dávnych dobách žili totiž ľudia v omnoho užšom spojení s prírodou a preto mohli tieto bytosti vidieť, vnímať a komunikovať s nimi.

-!- Edit: Odstraněn externí odkaz.

Pozitívne ovocie katastrofy na Haiti

Ľudia zvyknú vravieť, že všetko zlé je na niečo dobré a v tomto konkrétnom prípade je to naozaj pravda. I taká obrovská katastrofa, ku akej došlo na Haiti, priniesla predsa len niečo dobré, čo je na tomto svete, v bežnom, každodennom živote už takmer zriedkavosťou. Priniesla neobyčajné prejavy solidarity, prejavy nezištnej ochoty pomáhať, prejavy konkrétnej a aktívnej spolupatričnosti s ľuďmi, ktorí sa ocitli v nešťastí.

Kvôli väčšej efektivite a rýchlejšej časovej účinnosti pomoci trpiacim ľudia dokázali zrazu odsunúť neprekonateľné ideologické rozpory – Kuba dovolila prelet cez svoj vzdušný priestor americkým lietadlám s humanitárnou pomocou.

Táto katastrofa dokázala dokonca, aspoň na krátky čas negovať aj to, na čom stojí celá naša civilizácia. Dokázala negovať zhubnú túžbu po peniazoch a po zisku – Francúzsko navrhlo ostatným národom, aby boli krajine, spustošenej zemetrasením, odpustené všetky jej štátne dlhy.

Tak predsa len na dne ľudských duší tkvie pravá ľudskosť, čistá nezištnosť, ochota pomáhať si navzájom, tkvie tam vzájomná spolupatričnosť a hlboké spolucítenie s utrpením iných. Toto sú naozaj tie najväčšie, najušľachtilejšie a najhodnotnejšie ľudské vlastnosti a je nesmierna škoda, že ľudia od nich upúšťajú okamžite, ako náhle sa výnimočné pomery čo len trochu stabilizujú.

Potom sa žiaľ, všetci opäť egoisticky zamerajú iba sami na seba, na svoj osobný prospech, na svoj osobný zisk a na svoje osobné pôžitky a to i na úkor a účet iných ľudí. To veľké, ušľachtilé, dobré a čisté je odrazu zasypané, zabudnuté a stratené. Akoby bolo akýmsi záhadným a nepísaným pravidlom, že človek je skutočne človekom iba vtedy, keď je zle! Iba v kritických, hraničných a vypätých situáciách! Jedine vtedy sa akýmsi zázračným spôsobom dokáže zrazu vzopnúť k pravej ľudskosti.

Ako náhle sa však pomery upravia a stabilizujú, ľudia okamžite strácajú svoju veľkosť a stávajú sa vo svojom myslení a jednaní bezcitnými egoistami, pohybujúcimi sa na najspodnejších a najpodradnejších priečkach v hierarchii pravého človečenstva.

V súčasnej dobe sa dosť veľa vraví o konci sveta, o Apokalypse, o celkovom zrútení modernej civilizácie, či o celosvetovom kolapse, ku ktorému smerujeme preto, lebo sme v sebe zasypali všetky hodnoty pravej ľudskosti.

Áno, súčasný spôsob myslenia a jednania ľudí je istou cestou ku skaze! K veľkému celosvetovému zrúteniu doterajšieho systému usporiadania ľudských vecí, čo bude mať pre civilizáciu na planéte Zem priam nedozierne následky. Všetko, čo po stáročia zdanlivo spoľahlivo fungovalo sa zrazu zakolíše a potom neočakávane zrúti a to tak, že nezostane ani kameň na kameni. Všetko, v čo ľudia verili, v čo usilovali a čo považovali za dôležité sa zrazu ocitne v troskách a to okrem iných závažných dôvodov určite aj práve preto, aby v tomto zrútení, v tejto biede, hlade, chorobách, v beznádeji a bezvýchodiskovosti v ľuďoch opäť zahorelo ...pravé človečenstvo! Pravé človečenstvo, ku ktorému sa nikdy trvalo nedokázali vzchopiť vtedy, keď všetko ešte aspoň zdanlivo dobre fungovalo.

Vzájomná ľudská súdržnosť, vzájomná pomoc, podpora, nezištnosť a spolupatričnosť, ktoré na zemi vždy chýbali, práve tieto vlastnosti sa v oných ťažkých chvíľach stanú doslova podmienkou prežitia. A keďže zrútenie bude naozaj veľké a ďalekosiahle, pomery sa tak rýchlo neznormalizujú, takže tie veľké a ušľachtilé ľudské vlastnosti, ktoré v sebe dokážu ľudia aktivovať iba v krízových situáciách, v nich budú môcť hlboko zakoreniť a plne sa rozvinúť v ich dušiach.

A tak sa teda stane to tragické, mnohými náboženskými systémami predpovedané, apokalyptické dianie, veľkou školou pravej ľudskosti na našej planéte.

Zostáva naozaj na hlbšie zamyslenie, či je takéto niečo vôbec potrebné? Veď všetku tú čistú nezištnosť, ochotu pomáhať iným a podporovať ich, všetku tú ľudskú spolupatričnosť a pripravenosť vychádzať si vzájomne v ústrety máme predsa v sebe! Je to skryté hlboko v nás! Očividné svedec

Poznáme príčiny tragédie na Haiti!

Tragickým následkom zemetrasenia na Haiti sa mohlo predísť, keby ľudstvo poznalo skutočné, hlboké, vnútorné, duchovné príčiny katastrof podobného druhu. Tie príčiny sú dvojakého druhu.

Prvá príčina:

Chod celého hmotného univerza i všetkých, jemnejších, ľuďom neviditeľných častí tohto obrovského stvorenia spravujú našim hmotným zrakom neviditeľné, ale reálne jestvujúce, bytostné sily. Ide o celkom konkrétne bytosti, starajúce sa o plynulý chod prírodného diania. Starajú sa o rastliny, o zem, o oheň, o vodu, o vzduch, o prirodzené striedanie ročných období, o vulkanickú činnosť a podobne. Dávne národy, žijúce v omnoho užšom kontakte s prírodou, ako my dnes, ich mohli svojimi jemnejšie vyvinutými zmyslami jasne vyciťovať, vnímať a komunikovať s nimi.

Do činnosti týchto bytostí patrí i formovanie ľudského osudu. Prebieha to tak, že ako náhle vznikne v človeku nejaká myšlienka, alebo nejaký cit, ako náhle vysloví určité slovo, alebo vykoná určitý čin, bytostní to ihneď sformujú do vlákna, presne zodpovedajúceho kvalite tej ktorej myšlienky, citu, slova alebo činu. No a tieto vlákna tvoria potom základný materiál, z ktorého je bytostnými tkaný koberec ľudského osudu.

Ak boli naše city, myšlienky, slová a činy čisté a spravodlivé, ak boli dobré a ušľachtilé, potom bude koberec nášho osudu, utkaný bytostnými jasný a krásny a cesta po ňom nám bude spôsobovať iba radosť a šťastie.

Ak ale boli naše city, myšlienky, slová a činy zlé, nečisté, nespravodlivé, skazené, povrchné, zraňujúce iných a podobne, bytostní to presne v takomto zmysle zatkajú do vlákien nášho osudu. A ak sa stane, že miera všetkej tej negativity prekročí určitú únosnú hranicu, ak sa miera tejto hromadiacej sa nečistoty stane doslova zničujúcou, potom bytostným nezostane nič iného, ako práve takéto zničenie pre dotyčného jedinca postupne formovať a zatkávať do vlákien jeho osudu! Tak to prebieha v prípade každého jednotlivého človeka, ale i v prípade veľkých skupín obyvateľstva, či celých národov!

A jedného dňa napokon príde čas, kedy bytostné sily prírody sformujú zničenie a deštrukciu, ktorá bola zatkaná do vlákien osudu ľudí, do celkom konkrétnej, reálnej a hmotnej podoby – do prírodnej katastrofy! Tá potom nakoniec zničí, alebo nesmierne hlboko zraní každého, kto si svojimi negatívnymi myšlienkami, citmi, slovami a činmi toho najrôznorodejšieho druhu práve takéto zničenie sám pre seba sformoval.

To je teda prvá príčina prírodných katastrof s tragickými dôsledkami. Vyvarovať sa tragédiám tohto druhu je možné jedine hlbokou vnútornou premenou k dobrému! Jedine premenou k čistote a ušľachtilosti našich citov, myšlienok, slov i celého nášho jednania! Jedine snahou o spravodlivosť, podporu a pomoc všetkým ľuďom okolo nás i celému stvoreniu!

Druhá príčina:

Môže ňou byť prirodzená tektonická činnosť, prostredníctvom ktorej bytostné sily doteraz vždy formovali a aj v súčasnosti formujú prírodné podmienky na našej planéte. V prípade takéhoto diania, ktoré je pripravované pomerne dlhý čas, sa jeho strojcovia – bytostní, snažia ľudí varovať. Snažia sa, aby sa o tom včas dozvedeli a mohli podniknúť zodpovedajúce kroky na svoju vlastnú záchranu.

Žiaľ, problém v komunikácii však spôsobuje ľudský faktor! Lebo hoci človek bol, je a vždy aj zostane neoddeliteľnou súčasťou prírody, už pomerne dosť dlhú dobu proti prírode priam programovo bojuje, ničí ju, drancuje, utláča a devastuje. Človek bezcitne týra rastliny i zvieratá, otravuje zem, vodu i vzduch a to všetko iba kvôli svojej chamtivosti. Chamtivosti, ktorá chce stále viac a viac, ktorá nemá hraníc a ktorá siaha vysoko nad skutočné, reálne potreby ľudsky dôstojného života na tejto planéte.

A táto bezcitná chamtivosť, táto nesmierna necitlivosť voči prírode urobila z človeka sebca, neschopného počuť a vnímať niečo iné, ako iba to, čo on sám považuje za správne a dôležité. No a práve pre túto vlastnú hrubosť a necitlivosť sa stali ľudia neschopnými zachytiť

Skutočná pravda je jednoduchá!

Hmotný svet a hmota samotná je niekedy naozaj veľmi zložito formovaná, ale skutočná Pravda o živote je prostá a jednoduchá. Jedine jej pochopenie nám však môže dať reálny kľúč k ovládnutiu hmoty a zároveň ukázať cestu k šťastnému životu na zemi.

Aby sme to lepšie pochopili, predstavme si strom, ktorý má tisíce listov, nachádzajúcich sa na tisícoch drobných konárikoch. Tieto drobné konáriky rastú na hrubších konárikoch, tieto zase na ešte hrubších a tie nakoniec na hrubých nosných konároch, vychádzajúcich priamo z kmeňa.

Všetka vonkajšia, mnohotisícová bezpočetnosť teda vychádza z jednoty – z jedného jediného kmeňa, v ktorom sa nachádza srdce stromu.

No a presne takto isto je to aj s Pravdou, ktorá je nesmierne zložitá v mnohorakosti jej vonkajších, hrubo hmotných prejavov, ale jednoduchá, prostá a jednotná v jej samotnej podstate.

Súčasný materialistický svet a súčasná materialistická veda si predsavzala hľadať poznanie prostredníctvom skúmania mnohorakých, vonkajších hmotných prejavov, čomu nemôže byť nikdy konca a čím nie je možné v nijakom prípade dospieť k samotnej podstate. Táto cesta hmotného poznávania nie je cestou k Pravde, ale naopak, slepou uličkou, v ktorej sa všetko úsilie ľudí o poznanie doslova rozplýva, triešti a zostáva iba na povrchu.

Cesta k poznaniu skutočnej Pravdy vedie jedine cez pochopenie podstaty všetkých javov, cez pochopenie základných Zákonitostí, ktoré hýbu stvorením. Vedie k pomyselnému kmeňu stromu, z ktorého prúdi miazga do všetkých nespočetných konárov, konárikov a listov. A toto jadro, tento kmeň, čiže Pravda, na ktorej princípoch funguje stvorenie, je v skutočnosti jednoduchá a pochopiteľná každému. Stačí k tomu iba čistá, prostá a prirodzená, doslova detská citová otvorenosť presne tak, ako nám o tom hovoril kedysi Kristus. Práve toto je však pre ľudí v ich súčasnej, rozumovej prekomplikovanosti asi tým najťažším.

Vraví sa, že v kvapke vody je ukrytý celý vesmír. Inými slovami povedané, každá jednotlivosť vo stvorení povstala z jednej a tej istej Pravdy. Vo svojom otvorenom a čistom cite majú ľudia schopnosť Pravdu vycítiť a nahliadnuť, avšak iba vtedy, keď sa vnútorne stanú takými istými ako je Ona, čiže jednoduchými, prirodzenými a čistými.

Ak to dokážeme, v tom okamžiku dostávame do rúk kľúč k bráne pochopenia všetkých mnohorakých jednotlivostí vo stvorení, za ktorými sa predsa vždy skrýva jediná a tá istá Pravda, z ktorej všetko povstalo. Poznanie skutočnej Pravdy o stvorení je teda jedinou reálnou cestou k odhaleniu všetkých jeho tajomstiev a tým zároveň i cestou k neuveriteľným možnostiam, o ktorých sa ľudstvu dneška doteraz ani len nesníva.

Hľadajme teda ozajstnú Pravdu, ktorá jestvuje a ktorú je i napriek všetkým súčasným zmätkom predsa len na tejto zemi možné nájsť. Pravdu, ktorá je vo svojej prostote a jednoduchosti dostupná každému, iba že nie každý je ochotný vyvinúť intenzívne osobné úsilie k tomu, aby sa k nej dopracoval.

M.Š.

-!- Edit: Odstraněn externí odkaz.

Odplata za ľahostajnosť!

Všetko na tejto planéte je veľmi úzko prepojené a to čím ďalej, tým viac. Veci, ktoré sa dejú na druhom konci zemegule sa nejakým spôsobom dotýkajú a nakoniec aj celkom reálne dotknú i nás samotných. Či už v dobrom, alebo v zlom.

Toto platí v plnej miere i o ľudskom utrpení, biede a strádaní. A hoci náš egoizmus nám umožňuje žiť v mylnej domnienke, že sa nás utrpenie iných ľudí v našom najbližšom, alebo vzdialenejšom okolí vôbec netýka, nie je to tak! Utrpenie druhých, ku ktorému sme boli necitliví a ľahostajní nakoniec časom predsa len príde až ku nám a bolestene siahne aj na nás samotných, pretože všetko na tejto zemi je naozaj veľmi úzko prepojené.

Určite by sa o tom dalo napísať rozsiahle pojedanie, ale všetko toto sa dá vyjadriť i veľmi prostými a jednoduchými slovami:

Jedného dňa sa medzierkou díva myš na sedliaka so ženou ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: „Pasca na myši, pasca na myši!“

Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: „Viem, že sa veľmi bojíš, ale nie je to môj problém, ja sa nemám čoho báť.“

Myš sa teda obrátila na prasa s tým istým: „Pasca na myši, pasca...“

Prasa zachrochtá a vraví: „Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka. No budem sa za teba modliť.“

Myš sa teda rozbehla za kravou a zasa: „Pasca na myši...“

Krava zabučí: „Myška, je mi ťa naozaj ľúto, ale nejde o moju kožu...“

Myš sa vráti so sklopenou hlavou domou; odmietnutá teraz musí pasci čeliť sama.

Ešte tú noc sa za domom ozval zvuk klapnutia pasce. Sedliakova žena sa hneď bežala pozrieť, čo sa chytilo, ale v tme nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost. Uštipol ju. Farmár ženu ihneď odviezol do nemocnice, ale vrátila sa s horúčkou.

Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou slepačou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril. Jednako sa žena neuzdravila. Prišli priatelia, aby sa o ňu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla. Nič však nepomohlo a farmárka umrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí a farmár zabil i kravu, aby bolo dosť jedla na hostinu.

Myška to celé medzierkou sledovala s veľkým zármutkom...

Keď budeme teda nabudúce počuť, že má niekto problém a pomyslíme si, že predsa nie je náš – zamyslime sa! Pokiaľ je niekto v nebezpečenstve, sme v ňom všetci! Každý z nás je dôležitou niťou vo vzácnej tapisérii života toho druhého. Naše životy sú tkané spoločne! Pomáhajme si preto, vychádzajme si v ústrety a vzájomne sa podporujme, ako a kde len môžeme.

M.Š. v spolupráci s www.poznanie.sk